Ako vyliečiť eurofondy.

Autor: Miroslav Lopata | 26.11.2012 o 14:20 | Karma článku: 11,45 | Prečítané:  2528x

Som podnikateľ, 10 rokov sa aktívne venujem eurofondom. Môj blog nemá ambíciu hodnotiť ich makroekonomický zmysel. Chcem ponúknuť eurofondom 3 lieky, po podaní ktorých by sa zásadne zlepšili, aj keď pripúšťam, že úplné vyzdravenie z ich podstaty možné nie je.

 

Liek č. 1 - Zverejňovať všetky projekty

Dnes sa zverejňujú len základné informácie o schválených projektoch. Z týchto informácií daňový poplatníci nedokážu jednotlivé projekty porovnať ani dozvedieť sa o nich čokoľvek bližšie. Dnes sa väčšina projektov podáva elektronicky a neexistuje preto technický problém zverejňovať všetky podané projekty v plnom znení.

Zverejňovanie by viedlo k porovnávaniu projektov. Oveľa ťažšie by sa zdôvodňovalo, prečo v tom istom meste v dvoch rôznych projektoch je cena kubíku betónu rozdielna o  50%. Blahodarný účinok verejnej kontroly, v tomto prípade vykonávanej predovšetkým neúspešnými uchádzačmi o eurofondy a porazenými dodávateľmi, by sa zaiste dostavil.

Námietka, že zverejňovanie by bolo porušením obchodného tajomstva, neobstojí - ak niekto žiada o dotáciu, už len zo slušnosti by mal daňovým poplatníkom verejne povedať, na čo.

Ak si chcete pozrieť informácie, ktoré sú verejné aj teraz, nech sa páči, tu je zoznam prijímateľov eurofondov: http://www.nsrr.sk/download.php?FNAME=1352989555.upl&ANAME=zoznam-12_10_31.xls

 

Liek č. 2 – Zrušiť hodnotiace komisie

O väčšine eurofondov dnes rozhodujú predovšetkým výberové komisie. Tie sa síce riadia zverejnenými hodnotiacimi kritériami, ale posúďte sami: v projektoch na verejné osvetlenie je jedno z kritérií: “Do akej miery prispieva projekt k zlepšeniu rovnosti príležitostí?“. V projektoch na rozvoj cestovného ruchu je aj takéto kritérium: “Do akej miery projekt prispieva k napĺňaniu horizontálnej priority marginalizované rómske komunity?”. Ako príklad si môžete pozrieť kompletné hodnotiace kritériá projektov na rozvoj cestovného ruchu tu: http://www.sacr.sk/fileadmin/user_upload/strukturalne_fondy/Vyzva_16.12.2011/7._Hodnotiace_kriteria_31SP-1101.pdf

Dva podobné až totožné projekty tak môžu dostať diametrálne iné bodové hodnotenie – a v praxi sa to naozaj stáva. Jeden peniaze dostane a druhý nie. Takéto kritériá sú dobré len na jednu vec, asi tušíte na akú.

Žiadosti o eurofondy treba hodnotiť podľa presne nastavených kritérií, ktoré sú objektívne vypočítateľné samotným žiadateľom. Po prijatí projektov sa potom už len potiahne pomyselná čiara (podľa vyčlenených voľných prostriedkov a sumárnej hodnoty prijatých žiadostí), a všetci nad čiarou sú schválení, všetci pod zamietnutí. V takomto prípade môžeme zrušiť hodnotiace komisie a zbaviť sa ich neduhov. Takýto systém úspešne funguje pri niektorých typoch projektov na Pôdohospodárskej platobnej agentúre.

Suma sumárum: Treba zrušiť hodnotiace komisie. V  prípadoch, kde to charakter projektov neumožňuje, treba zrušiť takúto podporu z eurofondov.

 

Liek č. 3 – Podporiť viac menších projektov a nie zopár veľkých

V podnikateľskom prostredí môžu eurofondy ľahko deformovať trh a kaziť konkurenčné prostredie. Často sa stáva, že  v jednom odvetví sa z eurofondov podporí relatívne vysokou sumou len zlomok zo žiadateľov. Pomer jeden schválený projekt na osem žiadateľov nie je ničím výnimočným. Tak vzniká úzka skupina v rámci odvetvia, ktorá dostáva tú najúžasnejšiu konkurenčnú výhodu – peniaze „zadarmo“. Pre tých, čo eurofondy nedostali, je v takejto situácii takmer nemožné udržať krok s tými, čo nenávratnú podporu získali.

Bolo by ďaleko vhodnejšie eurofondy rozdeľovať tak, aby ich dostali keď už nie všetci, tak aspoň väčšina žiadateľov z daného odvetvia. Musíme si určiť priority pre podporu (trebárs aj politické), stanoviť prísne vstupné kritériá a znížiť percentuálnu mieru finančnej pomoci alebo znížiť maximálnu sumu, ktorou môže byť jeden projekt podporený. Príslušné ministerstvá majú dostatok údajov a skúseností, aby dokázali takéto pravidlá nastaviť.

Ako príklad uvediem opäť cestovný ruch. V dnešnej situácii sa podporí niekoľko desiatok hotelov, v priemere sumou 1,6 milióna eur. Istotne vznikne zopár vskutku zaujímavých investícii, ktorých dlhodobá udržateľnosť však bude prinajmenšom otázna – bez eurofondov by nikdy nevznikli. Zároveň nám zostanú stovky neúspešných žiadateľov, ktorí minú na prípravu projektov nemalé prostriedky a zároveň nebudú mať šancu vyrovnať sa tým, čo dokážu investovať z európskych peňazí. Som presvedčený, že by bolo lepšie, ak by napríklad 80% žiadateľov získalo podporu, síce menšiu, ale o to zmysluplnejšiu.

Na Slovensku sú aj pozitívne príklady, keď si ministerstvo určilo prioritu, zásadne znížilo výšku podpory a následne dokázalo podporiť takmer všetkých žiadateľov v danom odvetví –  napríklad medzi farmármi a potravinármi.

 

Kto predpíše liečbu?

Navrhované opatrenia nevyžadujú žiadne investície a dokonca ani zásadnejšie legislatívne zmeny. Vyžadujú však politickú odvahu, vôľu zodpovedne narábať s peniazmi daňových poplatníkov a vytvárať zo Slovenska konkurencieschopnú krajinu. Dr. Fico a Smer má jedinečnú príležitosť posunúť veci k lepšiemu, keďže práve v týchto mesiacoch sa končí a vyhodnocuje aktuálne programové obdobie 2007-2013 a začínajú sa pripravovať pravidlá pre čerpanie eurofondov na nasledovné sedemročné obdobie. Obávam sa však, že účinná liečba eurofondov si bude musieť počkať na Dr. Lipšica a jeho Novú väčšinu, ktorý podobný zákrok už úspešne vykonal napr. na obchodnom registri.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?