Koľko prepadne z eurofondov? Miliardy Euro.

Autor: Miroslav Lopata | 15.4.2013 o 23:01 | (upravené 15.4.2013 o 23:13) Karma článku: 14,56 | Prečítané:  1441x

Koľko prepadne z eurofondov? Miliardy Euro. Časť by sa dala zachrániť. Minulý týždeň ste sa z médií mohli dozvedieť, že z eurofondov môže prepadnúť „200 až 600" miliónov EUR. A tak sa premiér vybral do Bruselu, aby vyrokoval presun týchto prostriedkov na podporu projektov vytvárajúcich nové pracovné miesta. To je možno chvályhodné, ale ide len o malý kúsok celej mozaiky.  Celkové údaje sú takéto:

Z eurofondov máme k dispozícii 11,5 miliardy EUR v rámci Národného strategického referenčného rámca a 1,3 miliardy z Programu rozvoja vidieka.

Eurofondy musíme minúť do konca roka 2015. Zatiaľ, od roku 2007, sme minuli 43% z  Národného strategického referenčného rámca (údaj k 28.02.2013) a 74% z Programu rozvoja vidieka (údaj k 31.12.2012). Zamerajme sa na Národný strategický referenčný rámec – je v ňom takmer 10 x viac peňazí a má podstatne horšie čerpanie.

Prvé dva roky sa eurofondy takmer nečerpali. Ďalšie 4 roky sme čerpali tempom cca 10% ročne. A tak sme dnes na spomínanom čísle 43%. Zostávajú 2 roky – pravdepodobne sa teda dostaneme na číslo 60, ak budeme mať šťastie, možno 70%. Nevyčerpaných teda zostane plus/mínus 30% - teda 3,45 miliardy EUR! Táto realita je o riadny kus horšia ako spomínaných 200 až 600 miliónov.

Čo s tým?

Ešte nie je úplne neskoro. Čerpanie blízko 100%  je utópia (aj v lepšie fungujúcich krajinách ako Slovensko), ale poznám  pár jednoduchých opatrení použiteľných pre projektové podpory, kde príjemcom sú podnikatelia a samosprávy, ktoré by mohli čerpanie výrazne zlepšiť:

- Urýchlene spraviť inventúru zazmluvnených, ale nerealizovaných projektov, a tieto peniaze viazané na projekty, ktoré sa neubude realizovať, uvoľniť pre nových žiadateľov. Príslušné riadiace orgány majú dobré dáta a toto by nemal byť problém.

- Vyhlásiť výzvy koncipované tak, aby sa podporilo radšej viac menších projektov ako niekoľko veľkých. Veľké projekty sú síce lákavé, ale majú tendenciu zadusiť vlastných žiadateľov. Napríklad relatívne dobre fungujúci Program rozvoja vidieka má priemernú veľkosť projektu 228 tisíc EUR, Národný strategický referenčný rámec má priemernú veľkosť projektu 1,6 milióna EUR. Trošku tu miešam hrušky s jablkami, ale na ilustráciu je to prijateľné zjednodušenie.

- Zrušiť hodnotiace komisie – subjektívne hodnotenie projektov rôznymi komisiami je pliaga eurofondov. Nielenže takýto systém hodnotenia priťahuje rôzne pokušenia ako magnet, ale navyše, neuveriteľne predlžuje celý hodnotiaci proces, na konci ktorého sú často víťazmi nie tí najlepší. Dá sa to robiť aj inakl. Áno, aj na Slovensku. Napr. na Pôdohospodárskej platobnej agentúre fungovali opatrenia, ktoré mali hodnotenie založené len na objektívne prideliteľných bodoch, ktoré si žiadatelia dokonca vedeli samy dopredu vypočítať. Tieto opatrenia majú už dnes čerpanie presahujúce 80%.

- Nahradiť často nezmyselné šikanovanie žiadateľov prevenciou. Namiesto administratívnych obštrukcií, ktoré idú podstatne ďalej ako predpisuje Brusel, zaviesť systém zverejňovania celých znení nielen schválených, ale aj podaných projektov a celej súvisiacej komunikácie medzi žiadateľmi a riadiacimi orgánmi. Žiadatelia by tak bez pochýb podávali lepšie projekty a úradníci by rozhodovali rýchlejšie a férovejšie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?